Datum zveřejnění:
24.11.2024
DOI:
https://doi.org/10.21104/HD.2024.2.01
Abstrakt:
The paper focuses on the analysis of the course of cholera in the years 1831–1832
in two free royal cities (Kežmarok, Levoča) and five small towns of Spiš (Hranovnica,
Ľubica, Podolínec, Spišské Vlachy, Švedlár). The study employs historical demography
to examine the mortality rates of cholera victims and other causes of death within the
specified calendar year. In addition, the natural population change and the proportion
of victims of the epidemic by age and sex are investigated, as well as the timing of the
epidemic, including the identification of its peak phase. The source base of the research
is the Roman Catholic registers of baptisms (born) and burials (deceased), historical
schematisms of the Diocese of Spiš and Rožňav from 1831 and 1832, and statistical data
published by Ladislav Nagy capturing the size of the population of Hungary at the end
of the 1820s.
Klíčová slova
cities and towns; Spiš; cholera epidemic 1831–1832; Roman Catholic parish registers
Text článku
Reference
Primární prameny / Primary sources
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Prešov, Špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči, fond Cirkevné matriky [Ministry od the Interior of the Slovak Republic, State Archive Prešov, Specialized Department Archive of Spiš in Levoča, Parish Registers Fund]
kr. č. 16, inv. č. 48. Gelnica, NOZ (1831–1843).
kr. č. 32, inv. č. 94. Hniezdne, NOZ (1831).
kr. č. 42, inv. č. 125. Hrabušice, NOZ (1827–1843).
kr. č. 45, inv. č. 131. Hranovnica, NOZ (1820–1847).
kr. č. 72, inv. č. 209. Kežmarok, NOZ (1801–1843).
kr. č. 73, inv. č. 211. Kežmarok, Z (1801–1843).
kr. č. 92, inv. č. 288. Krompachy. NOZ (1824–1852).
kr. č. 103, inv. č. 327. Levoča, NOZ (1777–1830).
kr. č. 103, inv. č. 328. Levoča, NOZ (1823–1843).
kr. č. 103, inv. č. 329. Levoča, NOZ (1831–1843).
kr. č. 123, inv. č. 390. Ľubica, NOZ (1760–1843).
kr. č. 124, inv. č. 391. Ľubica, NOZ (1760–1839).
kr. č. 135, inv. č. 431. Matejovce, NOZ (1775–1850).
kr. č. 142, inv. č. 453. Mníšek nad Hnilcom, NOZ (1795–1840).
kr. č. 149, inv. č. 479. Nálepkovo, NOZ (1825–1852).
kr. č. 169, inv. č. 543. Podolínec, NOZ (1826–1843).
kr. č. 338, inv. č. 1030. Poprad, NOZ (1758–1843).
kr. č. 192, inv. č. 606. Smižany, NOZ (1743–1847).
kr. č. 204, inv. č. 640. Smolnícka Huta, NOZ (1822–1855).
kr. č. 196, inv. č. 615. Smolník, NOZ (1791–1843).
kr. č. 217, inv. č. 677. Spišská Kapitula, NOZ (1819–1843).
kr. č. 222, inv. č. 691. Spišská Nová Ves, NOZ (1819–1844).
kr. č. 233, inv. č. 724. Spišská Sobota, NOZ (1755–1839).
kr. č. 249, inv. č. 764. Spišské Podhradie, NOZ (1827–1843).
kr. č. 255, inv. č. 777. Spišské Vlachy, NOZ (1810–1843).
kr. č. 255, inv. č. 779. Spišské Vlachy, NOZ (1810–1843).
kr. č. 264, inv. č. 810. Spišský Štvrtok, NOZ (1830–1843).
kr. č. 268, inv. č. 826. Stará Ľubovňa, NOZ (1805–1843).
kr. č. 280, inv. č. 858. Švedlár, NOZ (1823–1851).
kr. č. 280, inv. č. 859. Švedlár, NOZ (1823–1851).
kr. č. 283, inv. č. 864. Švedlár, NOZ (1783–1838).
Linzbauer, X. F. 1861. Codex sanitario-medicinalis Hungariae. Tomus III., Sectio IV. Budae : Typis Regiae Scientiarum Universitatis Hungaricae.
Nagy, L. 1828. Notitiae politico – geographico – statisticae Hungariae, partiumque eidem adnexarum. Budae: Typis Annae Landerer.
Schematizmus venerabilis Cleri graeci ritus catholicorum Dioecesis Eperiessiensis pro Anno Domini M.D.CCC.XXVIII. ad erecta sede episcopali Anno octavo. Cassoviea: Typis Caroli Werfer, Academiae Typographi, 1828.
Schematismus venerabilis Cleri Almae Dioecesis Scepusiensis pro Anno a Christo nato M.DCCCXXXII. Leutschoviae: Typis Joannis Werthmüller Reg. priv. Typogr., 1832.
Schematismus venerabilis Cleri Dioecesis Rosnaviensis pro Anno a Christo nato M.DCCCXXXI. Ab erecta Diocesi Anno 55. Rosnaviae: Typis Josephi Kek, C. R. Priv. Typographi, 1831.
Sekundární prameny / Secondary sources
Adam, J. 2007. Dokumenty k povstaniu r. 1831 v Archíve gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove. In Kotorová-Jenčová, M. (ed.), Východoslovenské roľnícke povstanie 1831, 21–24, Vranov nad Topľou: Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou.
Bernát, L. 2011. Cholera v ilavskom dekanáte v roku 1831. Slovenská štatistika a demografia. 21:2, 54–99.
Bokesová-Uherová, M. 1973. Zdravotníctvo na Slovensku v období feudalizmu. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.
Dobrotková, M. 2019. Cholera roku 1831 v Trnave a jej poddanských obciach. In Pohromy, katastrofy a nešťastia v dejinách našich miest, 339–357, Bratislava: Igor Illiť – Rádio Print.
Golian, J. 2017. Vývoj úmrtnosti vo farnosti Detva v rokoch 1781–1920. Historická demografie, 41, 39–72.
Golian, J. 2019. Život ľudu detvianskýho. Ružomberok: Society for Human Studies.
Golian, J. 2022. Possibilities of studying epidemics of cholera in Upper Hungary (contemporary Slovakia) in the 19th century. Studia Historiae Oeconomicae, 40:1, 61–78.
Golian, J. 2023a. Ako skúmať epidémie? Možnosti analýz cirkevných matrík pri výskume epidémií 19. storočia na území dnešného Slovenska. Kultúrne dejiny, 14 – Supplement, 87–109.
Golian, J. 2023b. Spôsoby a výsledky evidovania obetí prvej cholerovej epidémie v hornouhorských slobodných kráľovských a banských mestách. Historické štúdie, 57, 45–59.
Golian, J. 2024a. Kapitoly z historickej demografie. Analýza cirkevných matrík a možnosti interpretácií. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Golian, J. 2024b. Anti-epidemic Measures of the Hungarian Government in Reaction to the Cholera Wave of 1872/73. Historický časopis, 72:3, 479–511.
Golian, J. – Liczbińska, G. 2023. The Operation of Natural Selection through Differential Mortality: The Detva Population during the Great Epidemics, 1831–1920. Przeszłość Demograficzna Polski – Poland’s Demographic Past, 45, 73–99.
Golian, J. – Šoltés, P. 2024. Od cholery, cez Španielsku chrípku ... až po COVID-19. Historický časopis, 72:3, 401–409.
Jiroušková, M. 1984. Zdravotnícke opatrenia proti cholere v roku 1831. In Šulc, V. (ed.), Roľnícke povstanie, 116–132, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo.
Koumar, J. 2024. Každodennost v čase cholery. Paříž roku 1832 očima uherského hraběte Rudolfa Apponyiho. Historický časopis, 72:3, 459–478.
Kurucárová, 2021. Mortalita obyvateľov stredného Šariša následkom cholerovej epidémie v roku 1831. In Domenová, M. (ed.), Liber verbum monumentumque IV., 99–125, Prešov: Štátna vedecká knižnica v Prešove.
Kušniráková, 2024. The First Hospitals in Hungarian Towns (1750–1850): Their Founders, Funding, and Patients. Historický časopis, 72:3, 513–546.
Liška, A. 2012a. Cholerová epidémia z roku 1831 a jej priebeh v Prešovskej eparchii. Prešov: GTF PU v Prešove.
Liška, A. 2012b. Cholerová epidémia z roku 1831 a jej priebeh v rímskokatolíckych, gréckokatolíckych a evanjelických farnostiach Solianskeho okresu Zemplínskej župy. Teologická revue Theologos, 1:1, 271–285.
Liška, A. 2012c. Cholerová epidémia z roku 1831 v obciach okresu Vranov nad Topľou z pohľadu cirkevných matrík. Acta theologica et religionistica, 1:1, 100–114.
Liška, A. 2012d. Z obsahu proticholerových obežníkov a brožúrok z rokov 1830–1831 (I.). Štátne a cirkevné opatrenia a odporúčania proti šíreniu cholery. Dejiny – internetový časopis IHI FF PU v Prešove, 7:1, 98–138.
Liška, A. 2013a. Výpočet obetí cholerovej epidémie z roku 1831 vo farnostiach a dekanátoch Prešovskej eparchie. Prešov: Vydavateľstvo PU v Prešove, 2013.
Liška, A. 2013b. Z obsahu proticholerových obežníkov a brožúrok z rokov 1830–1831 (II.). Preventívne proticholerové rady a odporúčania a dobová liečba cholery. Dejiny – internetový časopis IHI FF PU v Prešove, 8:1, 158–187.
Liška, A. 2022a. Analýza zápisu o cholere z roku 1831 v matrike zomrelých rímskokatolíckej farnosti Liptovská Osada. Historia Ecclesiastica, 8:2, 236–248.
Liška, A. 2022b. Vývoj počtu nakazených, liečených, zomrelých a vyliečených na Spiši počas cholerovej epidémie v roku 1831 v percepcii úradných štatistík. Dejiny, 17:2, 10–29.
Lopatková, Z. 2013. Cholerová epidémia v roku 1831 v severnej časti malokarpatského regiónu. In Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska, 187–204, Bratislava: Slovenský národný archív.
Lopatková, Z. 2015. Cholerová epidémia z roku 1831 v okolí Trnavy: prevencia a ľudová liečba. In Ľudová medicína a jej historické špecifiká, 39–47, Trnava: Filozofická fakulta UCM.
Papáč, R. 2007. Z obsahu proticholerových obežníkov z rokov 1830-1831. In Gajaš, D. (ed.), Historica Carpatica, 38, 137–142, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo.
Pinelli, A. – Mancini, P. 1999. Mortality Peaks in Italy in the Late 19th and Early 20th Centuries: Trends by Age and Sex. European Journal of Population, 14, 333–365.
Potužník, V. 1991. Cholerová skupina vibrií. In Zahradnický, J. (ed.), Mikrobiológia a epidemiológia I., 308–311, Martin: Vydavateľstvo Osveta.
Rapant, D. 1953a. Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel prvý – Dejiny. Bratislava: SAV.
Rapant, D. 1953b. Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. Diel druhý – Dokumenty. Bratislava: SAV.
Šoltés, P. 2024. Sociálne dopady cholerových epidémií v Uhorsku v 19. storočí. Historický časopis, 72:3, 411–458.
Tišliar, P. – Šprocha, B. 2017. Premeny vybraných charakteristík obyvateľstva Slovenska v 18.–1. pol. 20. storočia. Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z.